V gyme máme kettlebell odstupňované po 4 kg.

Častá otázka je, či sa vyrábajú aj kettlebell s 2 kg alebo 1 kg odstupmi.

Moja úprimná odpoveď je, že neviem. Je dosť možné, že áno, ale mňa to nezaujíma.

Ten 4 kg skok má totiž svoje opodstatnenie.

V prvom rade vás prinúti stráviť dostatok času s danou váhou. Nedovolí vám zbytočne špekulovať, či by ste si náhodou nemohli dovoliť pridať 0.5 kg a skúsiť to. A o ďalšie dva tréningy opäť pridať 0,5 kg. Nie! Pekne si to odmakáte, kým si budete môcť dovoliť posunúť sa vyššie. Ale hádajte čo?  Budete silnejší a budete pripravení.Vaše telo bude pripravené. A kým si budete môcť dovoliť ďalší skok, opäť si to budete musieť odmakať. A tak je to správne.
Ďalšia vec je, že ten skok je vyjadrený v percentách pomerne dosť značný. A to znamená, že budete potrebovať použiť všetko, čo máte, aby ste ho zvládli. Tým myslím nie len techniku ale aj všetky princípy a drobné „fintičky“, z ktorých každá vám pridá pár potrebných percent. Nezabúdajte, že sila je zručnosť.
Viete, ako sa vraví, že hranice posunieme tak, že vystúpime zo svojej komfortnej zóny?

Nie som práve fanúšikom tejto myšlienky v silovom tréningu. Oveľa viac sa mi páči koncept rozširovania komfortnej zóny z vnútra.

Moje aktuálne maximum na get-up je 44kg. Zvládnem jedno škaredé opakovanie. Je to mojich 100%. Ako často budem asi schopný odcvičiť tých 100%? A ako sa posuniem ešte ďalej mimo komfortnú zónu? Odpoveď je jednoduchá – veľmi ťažko, ak vôbec.

Koľko opakovaní get-upu budem schopný odcvičiť napríklad s 36 alebo 32kg a v akej kvalite? Odpoveď je asi tiež jasná. Kvalita bude oveľa vyššia, rovnako ako počet opakovaní.

Budem sa pohybovať v svojej komfortnej zóne a pomaly ju rozširovať.

Ešte si pamätám, keď som 1x spravil get-up s 24kg (najťažšia bell, akú som vtedy mal). Bolo to pre mňa ako teraz 44kg. Od tej doby sa zmenilo to, že 24kg sa posunulo viac smerom do stredu mojej komfornej zóny a dnes je to pre mňa cca 60% z max. Môžem s touto váhou odcvičiť pomerne veľa opakovaní. Často ju používam pri demonštrácii správnej techniky na seminároch alebo pravidelných lekciách. Čo tomu predchádzalo? Veľa opakovaní s nižšou váhou a občasné zaradenie tej vyššej.  No a moja komfortnej zóna sa pomaly rozširovala, až sa do nej vošla ďalšia kettlebell.
Dám vám ešte jeden príklad na úvahu.

Siláci zo starej školy sa často živili tým, že predvádzali svoje výkony. Bežne sa stávalo, že mali viac vystúpení za deň.
Myslíte si, že si mohli dovoliť v každom predviesť svoje 100% maximum?

Alebo snažiť sa v tréningu vystúpiť zo svojej komfortnej zóny? Myslíte, že boli ochotní takto riskovať zranenie a to, že stratia svoj zdroj obživy?

Asi nie? Určite nie!

Prečo by sme to teda mali robiť v tréningu my?

Doprajte si čas a užite si potom ten pocit, keď budete pripravení na ďalšiu kettlebell. Rozhodne to stojí za to.

O autorovi:  Michal Šatura, šéfinštruktor KB5 Gymu Nitra, FMS špecialista, certifikovaný inštruktor Flexible Steel a inštruktor StrongFirst SFG1.

---